Úvod

Ako fungujú delegácie Európskeho parlamentu

Delegácie Európskeho parlamentu sú oficiálne skupiny poslancov EP, ktoré udržiavajú a prehlbujú vzťahy s parlamentmi, regiónmi a organizáciami nečlenských štátov.

Sú hlavný nástroj spolupráce Parlamentu s inými zákonodarnými orgánmi v EÚ i mimo nej.

Delegácie spolupracujú s výbormi Parlamentu a poslancami EP, ktorí podporujú demokraciu a ľudské práva za hranicami EÚ, a tým upevňujú pozície Európskeho parlamentu.

Pravidelné diskusie, ktorými delegácie vykonávajú parlamentnú diplomaciu, pomáhajú propagovať EÚ ako celok a partneri sú nabádaní, aby rešpektovali hodnoty a záujmy EÚ.

Medziparlamentné schôdze

Delegácie organizujú medziparlamentné schôdze s volenými zástupcami nečlenských štátov. Partneri tak majú príležitosť priamo diskutovať o rozličných otázkach.

Tieto schôdze sa zvyčajne konajú raz alebo dvakrát ročne a trvajú niekoľko hodín až niekoľko dní.

Miesto ich konania sa strieda: na jednu schôdzu vycestujú poslanci EP do iného parlamentu mimo EÚ a ďalšiu potom delegácia EÚ zorganizuje v Európskom parlamente.

Pri služobných cestách mimo Únie sa poslanci EP snažia stretnúť aj s občanmi danej krajiny mimo hostiteľského parlamentu a pozrieť si projekty, ktoré financuje EÚ.

Rokovania v Bruseli a v Štrasburgu

Delegácie rokujú aj v Bruseli a v Štrasburgu, a to samostatne alebo spolu s inými delegáciami či výbormi.

Na týchto krátkych stretnutiach si delegácie môžu naplánovať svoje medziparlamentné schôdze a diskutovať o situácii vo svojich partnerských krajinách.

Delegácie často pozývajú externých hostí, aby vystúpili pred poslancami EP a vymenili si s nimi názory. Mnohí rečníci pracujú pre iné inštitúcie EÚ - najčastejšie pre Európsku komisiu alebo diplomatickú službu EÚ - alebo pre veľvyslanectvá či univerzity.

Delegácie si niekedy pozývajú hostí, ktorí by inak nemali možnosť vyjadriť svoj názor: napríklad opozičných politikov alebo zástupcov občianskej spoločnosti.

45 stálych delegácií

V súčasnosti má Európsky parlament 45 stálych delegácií.

Tento počet sa stanovil v rozhodnutí o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach.

V tomto rozhodnutí z apríla 2019 sú uvedené delegácie, ktoré budú pôsobiť počas deviateho volebného obdobia (2019 - 2024). Rozdelené sú do regiónov.

Počet delegácií môže medzi jednotlivými volebnými obdobiami značne kolísať. Napríklad v siedmom volebnom období (2009 - 2014) existovala jediná delegácia pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsko, Čiernu Horu a Kosovo. V polovici roka 2014 boli pre tieto krajiny vytvorené štyri samostatné delegácie.

Parlament sa môže kedykoľvek rozhodnúť vyslať oficiálne skupiny poslancov EP do nečlenských štátov ako reakciu na politické udalosti alebo v súvislosti s účasťou na konferenciách alebo iných podujatiach.

Zloženie

Všetky delegácie majú rovnakú štruktúru: na ich čele je jeden predseda a dvaja podpredsedovia zvolení členmi delegácie.

Všetkých členov delegácií menujú politické skupiny Parlamentu a ich zloženie odzrkadľuje celkové rozloženie politických síl v Parlamente.

Každý poslanec EP je členom niektorej stálej delegácie. Niektorí poslanci sú členmi viacerých delegácií.

Najpočetnejšie delegácie sa zvyčajne zúčastňujú na parlamentných zhromaždeniach, kde je združených viacero parlamentov.

Napríklad delegáciu Európskeho parlamentu, ktorá sa zúčastňuje na fóre všetkých vnútroštátnych parlamentov afrických, karibských a tichomorských štátov (štáty AKT), ktoré sa koná dvakrát za rok, tvorí 78 poslancov EP.

Takáto veľká delegácia je však skôr výnimkou. Väčšina delegácií Parlamentu má 20 a menej členov. Tie najmenšie majú len osem členov.

Pravidlá

Delegácie musia dodržiavať prísne pravidlá stanovené vo viacerých dokumentoch a rozhodnutiach.

Činnosť delegácií upravujú dva články rokovacieho poriadku Parlamentu. Na delegácie sa vzťahujú aj mnohé pravidlá pre výbory.

Niektoré postupy boli stanovené aj v najnovšom rozhodnutí Európskeho parlamentu o počte delegácií. V rozhodnutí sú podrobne stanovené spôsoby, ako by sa mali výbory a delegácie koordinovať vrátane služobných ciest.

Najpodrobnejšie pravidlá pre delegácie sú stanovené v oficiálnom dokumente s názvom Vykonávacie ustanovenia, ktorými sa riadi činnosť delegácií a misií mimo Európskej únie.

V dokumente sú vymedzené základné ciele delegácií Parlamentu: „udržiavanie a zlepšovanie kontaktov s parlamentmi štátov, ktoré sú tradičnými partnermi Európskej únie, a [...] podpor[a] hodnôt, na ktorých je založená Európska únia."

V ustanoveniach sa uvádza aj to, ako by mali delegácie Parlamentu rešpektovať pozície a pravidlá Parlamentu.

Ďalšie články vysvetľujú, ktorí poslanci EP sa môžu zúčastniť na služobných cestách delegácií mimo Únie. Aby boli náklady čo najnižšie, počet členov delegácií na služobných cestách sa prísne kontroluje a všetky cesty sa musia schváliť vopred.

Vzťahy s výbormi

Európsky parlament má tri plné výbory a dva podvýbory, ktoré sa zameriavajú na činnosti mimo EÚ („vonkajšia činnosť"). Tieto výbory majú s delegáciami privilegovaný vzťah.

Výbory a delegácie sa vzájomne informujú o svojich schôdzach a diskusiách a pozývajú svojich členov, aby sa zapojili do postupov a úloh, a to aj v prípade služobných ciest mimo EÚ.

Pre delegácie je najdôležitejší Výbor pre zahraničné veci (AFET). Tento výbor koordinuje delegácie a vykonáva nad nimi politický dohľad. Týka sa to nielen stálych delegácií, ale aj všetkých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú na oficiálnych služobných cestách v nečlenských štátoch.

Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) spolupracuje so všetkými delegáciami na medzinárodných hospodárskych a obchodných otázkach. S týmto výborom je úzko prepojená Delegácia zameraná na dohodu o hospodárskom partnerstve s krajinami fóra Cariforum.

Výbor pre rozvoj (DEVE) koordinuje delegácie, ktoré sa zaoberajú otázkami rozvoja. Jednou z mnohých delegácií, ktoré s ním spolupracujú, je Delegácia pri skupine štátov AKT.

Pred tým, ako sa niektorá delegácia stretne s volenými zástupcami z krajín mimo EÚ, výbory navrhnú politické témy, ktorými by sa delegácia mohla alebo prípadne mala zaoberať. Po schôdzi podá predseda delegácie správu výboru AFET. 

Zameranie na demokraciu a ľudské práva

Mnohé delegácie zapájajú do svojej činnosti aj skupinu Európskeho parlamentu na podporu demokracie a koordináciu volieb. Tento orgán, ktorý vedú predsedovia výborov AFET a DEVE, dohliada na úsilie Parlamentu posilňovať demokraciu a ľudské práva za hranicami EÚ.

Jednou z hlavných činností skupiny je organizovanie volebných pozorovateľských misií.

Každý rok vycestujú poslanci Európskeho parlamentu 10 až 12-krát do nečlenských štátov, aby sa zúčastnili na pozorovaní volieb. Skúsenosti nadobudnuté počas vykonávania ich volenej funkcie dodávajú ich činnosti pozorovateľov politickú dôveryhodnosť.

Cieľom ďalších projektov, na ktoré dohliada skupina na podporu demokracie a koordináciu volieb, je pomáhať parlamentom v nečlenských štátoch posilňovať ich činnosť a v plnej miere realizovať ich potenciál.

Skupiny pre priateľstvo a ďalšie neoficiálne skupiny

Poslanci EP príležitostne vytvárajú neoficiálne skupiny, aby diskutovali o vzťahoch s nečlenskými štátmi.

Tieto tzv. skupiny pre priateľstvo, ktoré niekedy sponzorujú lobisti alebo zahraničné vlády, nie sú oficiálnymi organizáciami Európskeho parlamentu.

Ak idú na služobnú cestu do zahraničia, nemajú oficiálny štatút a miestne kancelárie EÚ im preto neposkytujú podporu, ktorú ponúkajú stálym delegáciám. Tieto skupiny nekoordinujú svoju činnosť s výbormi a nemôžu preto vystupovať v mene Parlamentu.

Poslanci EP, ktorí sú členmi týchto skupín, musia o svojom štatúte transparentne informovať a nesmú zasahovať do činnosti oficiálnych orgánov Parlamentu.