Demokracia v akcii: Úspechy parlamentu 

Demokracia v akcii

• Hospodárska a sociálna obnova a nové rozpočtové pravidlá EÚ

  Vyjednávači Parlamentu v roku 2020 úspešne vyrokovali historicky najväčší finančný balík EÚ na zvládanie dôsledkov krízy COVID-19 a financovanie novej generácie programov EÚ na obdobie 2021 – 2027.

  Dlhodobý rozpočet EÚ a jedinečný nástroj obnovy s prostriedkami v objeme 750 miliárd eur (viac než 800 miliárd eur v súčasných cenách) (pozri tiež NextGenerationEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti) majú zabezpečiť, aby boli európske krajiny lepšie pripravené na krízy. Majú tiež podporiť digitálnu a ekologickú transformáciu, najmä prostredníctvom podpory mladých ľudí, malých a stredných podnikov, záchranných a zdravotníckych systémov, ako aj výskumu. V roku 2021 boli prijaté a v roku 2023 doplnené ďalšie opatrenia na podporu regiónov a zraniteľných skupín obyvateľstva (napríklad Fond na spravodlivú transformáciu a Sociálny klimatický fond) v snahe urýchliť opatrenia na dosiahnutie klimatickej neutrality a zníženie závislosti od ruských fosílnych palív (plán REPowerEU).

  Parlament takisto zaistil právne záväzný plán zavedenia nových vlastných zdrojov, ktorý má umožniť splatenie úverov súvisiacich s realizáciou Európskeho nástroja obnovy.

  Počas rokovaní s Radou o rozpočte dosiahli poslanci jeho zvýšenie pre hlavné programy na obdobie 2021 – 2027 (EU4Health, Horizont (výskum), InvestEU a Erasmus+) o 16 miliárd eur.

  Solidarita EÚ na základe spoločných hodnôt a cieľov

  Poslanci v rámci svojej rozpočtovej právomoci podrobne sledujú rozpočtové výdavky a národné plány obnovy financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ak chcú mať členské štáty prístup k prostriedkom Únie, musia dôsledne dodržiavať klimatické a digitálne ciele EÚ, ako aj princípy právneho štátu a základné hodnoty Únie. Parlament vyvíja tlak na Komisiu, aby v prípade nesplnenia týchto požiadaviek zadržala platby v súlade s režimom podmienenosti právnym štátom, na ktorom sa v roku 2020 dohodla s Radou. Navyše europoslancom sa podarilo zlepšiť kontrolu a transparentnosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: každý členský štát musí zverejňovať 100 najväčších príjemcov prostriedkov z mechanizmu.

  Spravodlivá mzda

  Poslanci presvedčili členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni zaistili minimálnu mzdu a v celej EÚ zabezpečili pre mužov a ženy rovnakú odmenu za rovnakú prácu. Parlament chce tiež zaistiť pracovníkom sociálnu spravodlivosť a dôstojnosť a skoncovať s nekalými praktikami poskytovateľov služieb fungujúcich prostredníctvom digitálnych platforiem (tzv. pracovníci platforiem). Okrem toho patria medzi priority Parlamentu i naďalej spravodlivé zdaňovanie a boj proti praniu špinavých peňazí.

  Podpora priemyslu EÚ

  Poslanci vo februári 2023 odhlasovali nový Fond suverenity EÚ s cieľom ukotviť a zabezpečiť návrat priemyselných výrobných kapacít do Európy. Vyzývajú na prijatie opatrení, ktoré by podporili využívanie technológií čistej energie a pomohli odvetviam v EÚ vytvárať kvalitné pracovné miesta a hospodársky rast v snahe splniť ciele Zelenej dohody.

         

• Európska zelená dohoda

  Parlament v roku 2019 vyhlásil klimatickú pohotovosť a zasadzoval sa za ambicióznejšie zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v súlade s Parížskou dohodou. Klimatický predpis (prijatý 24. júna 2021) stanovuje pre Úniu záväzný cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov minimálne o 55 % (v porovnaní s úrovňami v roku 1990). Dáva európskym občanom a podnikom právnu istotu a predvídateľnosť, ktorú potrebujú pri príprave na zelenú transformáciu.

  Minimálne 30 % prostriedkov z rozpočtu EÚ bude smerovať na podporu cieľov v oblasti klímy (a 8 % na biodiverzitu). Značnú časť prostriedkov pritom EÚ uvoľní prostredníctvom plánu REPowerEU na úsporu energie, produkciu čistej energie a diverzifikáciu dodávok. S podporou môžu rátať aj zraniteľné domácnosti, malé a stredné podniky a mikropodniky. Parlament okrem toho podporil Sociálny klimatický fond s prostriedkami v objeme 86,7 miliardy eur (na riešenie energetickej a dopravnej chudoby) a Fond pre spravodlivú transformáciu s prostriedkami vo výške 17,5 miliardy eur pre regióny, ktoré zápasia so sociálnymi a s hospodárskymi dôsledkami transformácie v súvislosti so zmenou klímy.

  Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050

  V snahe znížiť emisie skleníkových plynov z priemyslu, (leteckej, námornej a cestnej) dopravy a domácností sa Parlament rozhodol stimulovať využívanie alternatívnej energie. Ešte viac sprísnil pravidlá systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý zakotvuje zásadu „znečisťovateľ platí“. Tým, že v rámci systému ETS sa nastavia ceny emisií skleníkových plynov, systém motivuje priemyselné odvetvia k investíciám do technológií šetrných voči klíme. Ciele zníženia emisií pre členské štáty v oblastiach, ktoré nespadajú do ETS, sú stanovené v pravidlách o spoločnom úsilí. Ambicióznejší cieľ EÚ týkajúci sa záchytu uhlíka v prípade sektora využívania pôdy a lesníctva chráni lesy v EÚ, podporuje biodiverzitu a tiež únijný cieľ týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na 57 %.

  Do rokov 2027 – 2028 budú do ETS zahrnuté vykurovanie a cestná doprava a do roku 2026 sa postupne zruší bezodplatné prideľovanie kvót odvetviu leteckej dopravy. Parlament schválil cieľ nulových emisií CO2 z nových automobilov a dodávok v roku 2035 a posilnil pravidlá, ktoré sa budú vzťahovať na batérie počas celého ich životného cyklu. Poslanci chcú tiež urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšiť energetickú účinnosť, najmä v prípade budov, s cieľom ďalej znížiť uhlíkovú stopu EÚ a závislosť od ruských fosílnych palív.

  Zamedzenie úniku uhlíka a environmentálne klamlivým tvrdeniam

  Nový mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach bude uplatňovať únijnú cenu uhlíka na dovážaný betón, železo a oceľ, hliník, hnojivá, elektrickú energiu a vodík. Poslanci vytvorili rovnaké podmienky v snahe chrániť priemyselné odvetvia EÚ, zamedziť presunu výroby do zahraničia a stimulovať zvyšok sveta, aby zintenzívnil svoje úsilie v oblasti ochrany klímy.

  Taktiež nebude možné dovážať viaceré produkty, ktoré spôsobujú odlesňovanie v iných častiach sveta, ako sú hovädzí dobytok, káva, palmový olej, sója, drevo, kaučuk, drevné uhlie či výrobky z tlačeného papiera. Hoci žiadne produkty nebudú úplne zakázané, spoločnosti budú musieť preukázať tzv. náležitú starostlivosť, t. j. že ich výroba neprispela k odlesňovaniu. Všeobecnejšie povedané, všetky veľké spoločnosti v EÚ budú mať od roku 2024 povinnosť informovať o udržateľnosti. Približne 50 000 podnikov bude musieť zverejňovať údaje o vplyve svojich aktivít na ľudí a planétu a o akýchkoľvek rizikách, ktorým sú vystavení a ktoré ohrozujú udržateľnosť.

  Stále je potrebné sa dohodnúť na nových pravidlách týkajúcich sa pesticídov, obnovy prírody a udržateľnej výroby potravín (stratégia Z farmy na stôl), ako aj kvality ovzdušia, priemyselných emisií a odpadu z obalov.

         

• Parlament podporuje Ukrajinu

  Európsky parlament podporuje Ukrajinu v jej boji za demokratickú slobodu a sebaurčenie. Dôrazne a opakovane odsúdil ruskú vojenskú agresiu a od prvých dní agresie žiada prísne sankcie voči Rusku a Bielorusku. Neustále vyzýva EÚ, aby poskytla Ukrajine zbrane na obranu, humanitárnu pomoc a demokratickú podporu jej inštitúciám.

  Počas mimoriadnej plenárnej schôdze 1. marca 2022 poslanci prijali prvé uznesenie, v ktorom vyzvali EÚ, aby na Rusko a Bielorusko uvalila prísne sankcie za inváziu a urýchlene poskytla Ukrajine zbrane na obranu.

  Európsky parlament sa stal prvou medzinárodnou politickou inštitúciou, ku ktorej vystúpil po útoku s prejavom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom tak urobil ešte v ten istý deň virtuálne. O mesiac neskôr, 1. apríla, sa predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola stala prvou vrcholnou predstaviteľkou EÚ, ktorá navštívila Kyjev, kde sa stretla s prezidentom Zelenským a predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom a predniesla prejav pred poslancami ukrajinského parlamentu, tzv. Verchovnej rady.

  Prezident Zelenskyj počas svojej prvej návštevy Bruselu 9. februára 2023 vystúpil s prejavom počas plenárnej schôdze Parlamentu, aby sa potom na samite EÚ prihovoril čelným predstaviteľom štátov a vlád EÚ.

  Riešenie dôsledkov vojny na Ukrajine

  Parlament v uznesení z 24. marca 2022 požadoval masívnu dlhodobú humanitárnu potravinovú pomoc pre Ukrajinu, a to tak od EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni. V apríli 2022 požadovali poslanci úplné embargo EÚ na dovoz palív z Ruska a od mája začali pracovať na presmerovaní prostriedkov na obnovu do plánu RePowerEU a urýchlení prechodu na zelenú energiu v členských štátoch.

  Počas plenárnej schôdze v septembri 2022 poslanci podporili zjednodušené pravidlá využívania regionálnych fondov EÚ s cieľom riešiť dôsledky ruskej agresie a najmä pomôcť susedným regiónom, ktoré prijímajú ukrajinských utečencov. Takisto odsúhlasili druhú tranžu makrofinančnej pomoci EÚ na pokrytie bezprostredných potrieb Ukrajiny. V novembri poslanci schválili úver EÚ vo výške 18 miliárd eur na podporu Ukrajiny v roku 2023.

  Smerom k slobodnej a demokratickej Ukrajine v EÚ

  Parlament v uznesení prijatom v marci 2022 tiež poukázal na to, že ruská vláda šíri dezinformácie „s nevídanou zlovôľou a v nevídanom rozsahu“ a o vojne na Ukrajine klame svojich občanov i medzinárodné spoločenstvo. Naliehavo vyzval EÚ, aby zaviedla osobitné sankcie týkajúce sa zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní.

  V máji 2022 poslanci vyzvali EÚ, aby podporila medzinárodné súdne konania stíhaním ruského a bieloruského režimu za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a zločin agresie. Na tento účel Parlament pridelil nové právomoci Eurojustu, aby tejto agentúre EÚ umožnil zhromažďovať a spracúvať dôkazy o týchto zločinoch.

  Parlament v júni úspešne vyzval čelných predstaviteľov štátov a vlád EÚ, aby udelili Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a v júli schválil prvú povojnovú tranžu makrofinančnej pomoci pre krajinu.

  Europoslanci 6. októbra odmietli výsledky Ruskom zinscenovaných pseudoreferend o pripojení okupovaného ukrajinského územia pod nátlakom a označili ich za „neplatné“. Vyzvali tiež na masívne zvýšenie vojenskej pomoci ukrajinskej vláde a ozbrojeným silám.

  Ako prejav solidarity a obdivu Parlament 19. októbra udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia statočnému ľudu Ukrajiny zastúpenému jeho prezidentom, volenými lídrami a občianskou spoločnosťou. Slávnostné odovzdávanie ceny sa konalo v decembri.

  Po pokračujúcich zverstvách ruských síl a ich spojencov na Ukrajine sa poslanci rozhodli v uznesení prijatom 23. novembra vyhlásiť Rusko za štát podporujúci terorizmus. Následne Parlament uznal holodomor – hladomor na Ukrajine za sovietskeho režimu – za genocídu.

  Počas plenárnej schôdze v januári 2023 poslanci vyzvali na dôraznejšiu reakciu na ruské hrozby pre európsku bezpečnosť a obnovili tiež svoju výzvu na vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by voči ruskému politickému a vojenskému vedeniu vyvodil zodpovednosť za agresiu na Ukrajine.

  Pred samitom EÚ – Ukrajina, ktorý sa konal 3. februára 2023 v Kyjeve, europoslanci prijali uznesenie, v ktorom vyzvali najvyšších politických predstaviteľov EÚ a Ukrajiny, aby smerovali svoje úsilie k začatiu prístupových rokovaní s Ukrajinou. Zároveň opätovne zdôraznili potrebu prístupového procesu založeného na zásluhách, ako aj jasných referenčných kritériách a nevyhnutných reformách.

  V priebehu rokov si Európsky parlament vybudoval jedinečný a dlhodobý vzťah s ukrajinským parlamentom, tzv. Verchovnou radou. Inštitucionálna spolupráca na všetkých úrovniach sa ešte zintenzívnila po 24. februári 2022 s cieľom poskytnúť okamžitú pomoc a pripraviť demokratickú budúcnosť Ukrajiny v EÚ. Rozšírila tiež komunikačné kapacity Verchovnej rady vytvorením novej spoločnej webovej stránky The EU stands with Ukraine (EÚ stojí pri Ukrajine), ktorá je dostupná v angličtine a ukrajinčine.

         

• Vytvorenie Európskej zdravotnej únie

  Hlavnú zodpovednosť za systémy zdravotnej starostlivosti nesú členské štáty. Pandémia COVID-19 však ukázala, že aj EÚ zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní verejného zdravia, prevencii a zvládaní chorôb, zmierňovaní zdrojov nebezpečenstva pre ľudské zdravie a koordinácii stratégií členských štátov v oblasti zdravia. Parlament zvýšil finančné prostriedky na program EU4Health na roky 2021 – 2027 z 1,7 na 5,1 miliardy eur s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi krajinami EÚ a lepšie riešiť budúce pandémie a zdravotné hrozby.

  Vo februári 2023 Parlament súhlasil so zriadením nového stáleho Podvýboru pre verejné zdravie vzhľadom na prioritné postavenie tejto témy.

  Boj proti pandémii

  Poslanci a členské štáty v júni 2021 urýchlene zaviedli digitálne COVID osvedčenie EÚ v snahe uľahčiť bezpečné cezhraničné cestovanie a dopravu v EÚ a mimo nej. Parlament súhlasil s rozšírením rozsahu pôsobnosti a modernizáciou zdrojov mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany s cieľom pohotovo reagovať na rozsiahle katastrofy. Takisto presadzoval posilnenie mandátu Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), aby posilnil kapacity EÚ v oblasti predchádzania krízam, pripravenosti a reakcie pri riešení budúcich závažných cezhraničných zdravotných hrozieb.

  Poslanci v súčasnosti posudzujú ďalšie skúsenosti získané počas pandémie, pričom osobitný výbor COVI okrem iného kontroluje, ako EÚ zvláda pandémiu COVID-19 a očkovacie kampane.

  Lieky, zdravie v práci a boj proti rakovine

  Parlament opakovane presadzoval zlepšenie ochrany zdravia občanov na pracovisku a v správe prijatej koncom roka 2021 stanovil spôsoby, ako zvýšiť farmaceutickú autonómiu EÚ. Očakáva sa, že na jar 2023 predloží Komisia revíziu kľúčových farmaceutických právnych predpisov EÚ.

  Parlamentný Osobitný výbor pre boj proti rakovine (BECA) vydal odporúčania na zlepšenie spolupráce v oblasti prevencie a včasného odhaľovania rakoviny, ako aj na využívanie výskumu, inovácií a nových technológií na prevenciu a liečbu.

         

• Reforma v oblasti migrácie a azylu

  Európska komisia navrhla v roku 2020 Nový pakt o migrácii a azyle s cieľom prepracovať a zefektívniť azylové konania, podmienky prijímania a politiky návratu migrantov v celej EÚ. Zákonodarcovia EÚ chcú zároveň zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a účinnú ochranu hraníc Únie pred nezákonným prekračovaním hraníc a obchodovaním s ľuďmi. Nadchádzajúce predsedníctva Rady a Parlament sa dohodli na pláne na ukončenie rokovaní o balíku deviatich návrhov do februára 2024.

  Celostný prístup

  Poslanci zaistili, aby EÚ mala do roku 2024 nezávislú a plne funkčnú Agentúru pre azyl. Tá by mala vypracúvať operačné normy, ukazovatele, usmernenia a najlepšie postupy v otázkach súvisiacich s azylom. Agentúra so sídlom na Malte bude poskytovať viac operačnej pomoci členským štátom v núdzi, a to aj v krízových situáciách, ako aj pri premiestňovaní a presídľovaní.

  V decembri 2022 boli dosiahnuté neformálne dohody o tom, ako pomôcť zraniteľným osobám dostať sa na územie EÚ zákonným, organizovaným a bezpečným spôsobom na základe dobrovoľného presídlenia v členskom štáte (nariadenie o rámci Únie pre presídľovanie), ako aj dohody o zlepšených podmienkach prijímania s cieľom umožniť registrovaným žiadateľom o azyl začať po šiestich mesiacoch pracovať.

  Poslanciv Výboru pre občianske práva sa pripravujú na rokovania s Radou o týchto právnych predpisoch: nariadenie o riadení azylu a migrácie, nariadenie o kríze a vyššej moci, nariadenie o preverovaní, zmenené nariadenie o konaní o azyle a smernica o návrate (prepracované znenie).

  Migrácia pracovnej sily

  V máji 2021 poslanci vyzvali na vytvorenie legálnych spôsobov migrácie v snahe obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc a umožniť riadnu integráciu prichádzajúcich osôb na trhu práce. Parlament najskôr hlasoval o nových pravidlách pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, aby sa ľahšie usadili v EÚ (modrá karta). Po hlasovaní vo výbore na jar 2023 bude Parlament pripravený na rokovania s Radou o dvoch návrhoch, ktorými sa aktualizujú existujúca smernica o jednotnom pracovnom povolení a povolení na pobyt a pravidlá týkajúce sa postavenia osôb s dlhodobým pobytom.

  Frontex a parlamentná kontrola

  Na základe rozhodnutia koordinátorov Výboru pre občianske slobody z 29. januára 2021 o vyšetrovaní tvrdení o nezákonnom vytláčaní migrantov (tzv. push-back) bola vytvorená pracovná skupina pre kontrolu agentúry Frontex. Skupina poslancov naďalej monitoruje všetky aspekty fungovania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex a správne uplatňovanie príslušných právnych predpisov EÚ, najmä nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

         

• Európska demokracia: spoločné hodnoty, pravidlá a práva

  Parlament obhajuje Európsku úniu založenú na zásadách právneho štátu, základných právach, slobode médií, nediskriminácii a rodovej rovnosti. Poslanci žiadajú, aby EÚ zintenzívnila boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí (balík opatrení proti praniu špinavých peňazí) a dezinformáciám, ktoré ohrozujú demokratické základy a kľúčové hodnoty Európy.

  Parlament zriadil Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE). V nadväznosti na jeho vyšetrovanie a vyšetrovacie misie bol v marci 2022 prijatý prvý súbor odporúčaní na lepšiu ochranu demokracie v EÚ. Osobitný výbor (ING2) bude fungovať až do leta 2023 a bude sa zaoberať aj tým, ako chrániť Parlament pred pokusmi ovplyvňovať jeho činnosť.

  Rovnaké práva na pracovisku

  V roku 2022 Parlament odsúhlasil povinnosť pre veľké spoločnosti uplatňovať transparentnosť odmeňovania mužov a žien, aby za rovnakú prácu dostávali rovnakú mzdu. Poslanci tiež dokázali zvýšiť počet žien vo vrcholových pozíciách prostredníctvom prelomového zákona. Najmenej 40 % pracovných miest nevýkonných riadiacich pracovníkov alebo 33 % pracovných miest všetkých riadiacich pracovníkov musí byť do konca júna 2026 obsadených nedostatočne zastúpeným pohlavím.

  O dodržiavaní princípov právneho štátu v členských štátoch sa nevyjednáva

  Poslanci uvítali výročnú správu Komisie o právnom štáte a vyzvali na jej ďalšie zlepšenie, aby sa stala súčasťou komplexného a účinného mechanizmu a umožnila urýchlené prijatie opatrení proti zjavným výzvam v oblasti právneho štátu, napríklad v prípade Maďarska a Poľska.

  V uznesení o tretej, zlepšenej správe o právnom štáte (2022) poslanci vyjadrili obavy z pretrvávajúcich negatívnych trendov v oblasti slobody tlače, plurality a bezpečnosti novinárov a vyjadrili znepokojenie v súvislosti s pokračujúcou politizáciou súdnictva a s krokmi zameranými proti právam menšín.

  Vďaka vytrvalosti Parlamentu nadobudol v januári 2021 účinnosť nový právny predpis, ktorý podmieňuje čerpanie prostriedkov z fondov EÚ úplným dodržiavaním zásady právneho štátu vrátane nezávislosti vnútroštátneho súdnictva v členských štátoch. Parlament odvtedy opakovane naliehal na Komisiu, aby ako strážkyňa zmlúv v plnej miere uplatňovala tento režim podmienenosti v zmysle dohody s Radou z konca roka 2020. V roku 2022 Komisia pozastavila platby finančných prostriedkov určených na obnovu Poľsku a štrukturálnych fondov Maďarsku. Poslanci trvajú na tom, aby boli tieto prostriedky pozastavené dovtedy, kým obe krajiny úplne nenapravia porušenia zásady právneho štátu, na ktoré poslanci poukázali.

  Sloboda a pluralita médií

  Európsky parlament 10. marca 2022 rozhodol o zriadení vyšetrovacieho výboru PEGA na prešetrenie údajného nezákonného používania softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru na sledovanie politických oponentov a novinárov v EÚ. Parlament vydal v novembri 2021 odporúčania týkajúce sa nových pravidiel na ochranu novinárov pred umlčaním. Poslanci teraz dopĺňajú legislatívny návrh Komisie zameraný proti neopodstatneným žalobám (SLAPP - strategická žaloba proti verejnej účasti) na ochranu nezávislosti európskych médií pred šikanóznymi konaniami, ktorých cieľom je médiá zastrašiť. Ide o krok, na ktorý poslanci vyzývali Komisiu už od roku 2018. Parlament tiež začal v roku 2023 pracovať na dlho očakávanom akte o slobode médií.

  Volebná a inštitucionálna reforma

  Poslanci sa dohodli na novom návrhu pravidiel o regulácii politickej reklamy a o reforme pravidiel kampane, ako aj na pravidlách financovania politických strán v kontexte akčného plánu EÚ pre demokraciu. Začali sa rokovania s členskými štátmi. Parlament v apríli 2022 vypracoval legislatívny návrh na revíziu aktu o voľbách s cieľom zosúladiť vnútroštátne volebné pravidlá a vytvoriť nadnárodné zoznamy. Vo februári 2023 boli navrhnuté lepšie možnosti hlasovania pre občanov EÚ žijúcich v inej členskej krajine. Opatrenia na zmenu návrhov na zákony musí v oboch prípadoch prijať Európska rada.

  V septembri 2021 Parlament vyzval na vytvorenie nezávislého etického orgánu v snahe zlepšiť transparentnosť a integritu inštitúcií EÚ. V uznesení z decembra 2022 poslanci zopakovali výzvu Komisii, aby predložila príslušný návrh.

  Opatrenia v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy

  V neposlednom rade Parlament zohral kľúčovú úlohu pri usporiadaní Konferencie o budúcnosti Európy a účasti na nej, ako aj pri rokovaniach o návrhoch, ktoré vzišli od občanov Európy. Okamžite nadviazal na 49 politických odporúčaní konferencie tým, že aktivoval proces zmeny zmlúv EÚ. Poslanci vyzvali členské štáty, aby na tento účel vytvorili konvent. Parlamentná správa, v ktorej sa analyzuje možné nadviazanie na všetky odporúčania, bude predložená na rozpravu v pléne ešte pred začiatkom leta.

         

• Pravidlá bezpečného a konkurencieschopného digitálneho prostredia

  Parlament je jednou z prvých inštitúcií na svete, ktoré požadujú zákony o takých kľúčových otázkach, ako sú umelá inteligencia (AI) či regulácia online platforiem. Poslanci sa zasadzujú za to, aby sa v Európe v oblasti digitálnych služieb, ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti dodržiavali najprísnejšie normy, vychádzajúce zo základných práv a hodnôt EÚ stanovených v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí.

  Prístup orientovaný na ľudské práva

  Európsky parlament prijal pozíciu k stanoveniu etických zásad, ktorými sa riadi prístup EÚ k digitálnej transformácii, ako aj k zabezpečeniu úplného súladu so základnými právami, ako jr ochrana údajov, právo na súkromie, nediskriminácia a rodová rovnosť, a so zásadami, ako je ochrana spotrebiteľa, technologická neutralita a neutralita siete, dôveryhodnosť a inkluzívnosť. Parlament takisto požiadal o spoľahlivejšiu ochranu práv používateľov v online priestore, investície do digitálnych zručností, podporu práv pracovníkov a duševného zdravia v digitálnom pracovnom prostredí a právo na odpojenie sa.

  Pravidlá upravujúce digitálne služby

  V akte o digitálnych službách sa stanovujú jasné normy, ktoré upravujú spôsob, akým online spoločnosti fungujú a poskytujú služby v EÚ. Takisto sa ním zabezpečuje vysoká úroveň ochrany používateľov. V súlade so zásadou „to, čo je nezákonné offline, musí byť nezákonné aj online“ musia online platformy prijať rýchle opatrenia s cieľom odstrániť nezákonný obsah, bojovať proti dezinformáciám a posilniť kontroly obchodníkov. Aktom o digitálnych službách sa zabezpečuje, že používatelia sú lepšie informovaní a chránení pred manipuláciou. Zakazuje sa ním cielená reklama zameraná na maloleté osoby alebo založená na citlivých údajoch.

  V akte o digitálnych trhoch sa stanovujú povinnosti veľkých online platforiem, ktoré pôsobia ako strážcovia prístupu na digitálnom trhu, s cieľom zabezpečiť, že budú konať férovo. Týmito pravidlami sa inovátorom a technologickým startupom poskytujú nové príležitosti na hospodársku súťaž a inováciu v spravodlivejšom podnikateľskom prostredí. Spotrebitelia si budú môcť vybrať z väčšieho množstva lepších služieb bez toho, aby stratili kontrolu nad svojimi údajmi. Ak strážcovia prístupu nedodržiavajú pravidlá, môžu im byť uložené pokuty až do výšky 10 % ich celkového obratu (alebo 20 % v prípade opakovaného nedodržiavania).

  Umelá inteligencia (AI)

  Parlament už roky vyzýva na vytvorenie súboru pravidiel o umelej inteligencii, ktorým by sa zvýšila dôvera v nové technológie a ich bezpečnosť, stanovili by sa prísne etické normy, využila by sa ich transformačná sila na trhu práce a podporila by sa umelá inteligencia vytvorená v Európe („made in Europe“). Viaceré výbory, ako aj špecializovaný Osobitný výbor pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) poskytli Komisii informácie na účely vypracovania návrhu prvého právneho rámca EÚ pre umelú inteligenciu (akt o umelej inteligencii). Parlament v súčasnosti finalizuj konečné znenie aktu, ktoré musia pred prijatím schváliť členské štáty v Rade.

  Európska dátová stratégia

  Poslanci podporujú interoperabilný, celoeurópsky rámec správy údajov a „dátovú spoločnosť“, v ktorej centre stojí človek a v ktorej majú občania plnú kontrolu nad svojimi údajmi. Prístup ku kvalitným údajom je základným faktorom pri budovaní výkonných a bezpečných systémov umelej inteligencie.

  Účelom aktu o správe údajov je zvýšiť dôveru vo výmenu údajov, vytvoriť nové pravidlá EÚ týkajúce sa neutrality dátových trhov a uľahčiť opätovné používanie niektorých údajov verejného sektora.

  Akt o údajoch, ktorý ešte musia schváliť členské štáty, a ktorý dopĺňa obsah aktu o správe údajov, má za cieľ posilniť inováciu odstránením prekážok, ktoré bránia prístupu spotrebiteľov a podnikov k údajom.

  Kybernetická bezpečnosť

  V reakcii na rastúce hrozby, ktoré predstavuje digitalizácia a prudký nárast kybernetických útokov, poslanci aktualizovali pravidlá vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii (smernica NIS 2), ktoré nahrádzajú prvý celoeurópsky zákon o kybernetickej bezpečnosti (NIS). V smernici NIS 2 sa stanovujú prísnejšie požiadavky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, rozširuje počet „kľúčových sektorov“, zjednodušuje podávanie správ a zavádza prísnejšie presadzovanie vrátane sankcií v celej EÚ.

  Poslanci takisto schválili zriadenie kompetenčného strediska a siete EÚ pre kybernetickú bezpečnosť a požiadali o prísnejšie normy kybernetickej bezpečnosti EÚ pre pripojené zariadenia, aplikácie a operačné systémy.

  Parlament tiež začal pracovať na akte o kybernetickej odolnosti, ktorým sa zavádzajú požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre pripojené zariadenia s cieľom chrániť spotrebiteľov a podniky pred nebezpečnými digitálnymi produktmi na jednotnom trhu.

         

• Silnejšia Európa vo svete

  Parlament vyzval EÚ, aby zlepšila svoju schopnosť prijímať rýchle a účinné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky, najmä v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aby vystupovala jednotne a aby v reakcii na medzinárodné krízy konala ako skutočne globálny aktér (uznesenie).

  V uznesení o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike prijatom v januári 2023 poslanci privítali nové iniciatívy EÚ na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany a vyzvali členské štáty, aby pokračovali v rozvoji politiky a spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany a nadväzovali partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany s podobne zmýšľajúcimi partnermi.

  Rozširovanie

  V septembri 2021 Parlament schválil nástroj predvstupového financovania IPA III v hodnote 14,2 miliardy EUR na podporu siedmich krajín pri prijímaní reforiem potrebných na dosiahnutie súladu s pravidlami a hodnotami EÚ. Parlament vo svojich výročných správach neustále hodnotí pokrok v oblasti demokratických reforiem v susedných krajinách, ktoré chcú vstúpiť do EÚ. Poslanci označili posilnenú politiku rozširovania za najsilnejší geopolitický nástroj EÚ a vyzvali EÚ, aby prekonala súčasný stav a oživila proces rozširovania tak medzi členskými štátmi, ako aj v kandidátskych krajinách.

  Podpora demokracie a činnosti v oblasti ľudských práv

  Európsky parlament vždy preukazoval svoju neochvejnú odhodlanosť podporovať ľudské práva a demokraciu na celom svete. Od roku 1988 udeľuje Parlament Sacharovovu cenu jednotlivcom, skupinám a organizáciám, ktoré významne prispeli k ochrane slobody myslenia vo svete.

  Udalosti posledných rokov – pandémia, ruská agresia proti Ukrajine – predstavujú pre demokracie na celom svete vážne výzvy. Ruská agresia je namierená nielen proti Ukrajine, ale aj proti demokraciám a demokratickým hodnotám. Európsky parlament už roky podporuje parlamenty v partnerských krajinách prostredníctvom iniciatív v oblasti kultúry dialógu, ako je dialóg Jeana Monneta, a prostredníctvom práce parlamentných delegácií.

  Tieto delegácie sú oficiálne skupiny poslancov, ktoré udržiavajú a prehlbujú vzťahy s parlamentmi krajín mimo EÚ, ako aj s inými regiónmi a organizáciami. Európsky parlament tiež každoročne vysiela krátkodobé volebné pozorovateľské delegácie do krajín mimo EÚ, kde skúsenosti poslancov ako volených zástupcov obohacujú hodnotenie miestnych volebných procesov.

  Vývoj

  V júni 2021 schválili poslanci nový fond Globálna Európa (Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – NDICI), ktorým sa zabezpečilo financovanie vonkajšej spolupráce vo výške 79,5 miliardy EUR na podporu udržateľného rozvoja v krajinách v susedstve s EÚ, v Afrike, Ázii, v Severnej a Južnej Amerike, Tichomorí a Karibiku.

  Medzinárodný obchod, dohody o partnerstve

  Parlament podporuje komplexné obchodné partnerstvá a multilateralizmus založený na pravidlách. Reciprocita v obchodných vzťahoch je základom nedávnych právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu, ako sú nové pravidlá na zabránenie dumpingu prostredníctvom zahraničných subvencií.

  Poslanci sa v súčasnosti zaoberajú veľmi očakávaným návrhom na účinný zákaz výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu EÚ, a to vrátane nútenej práce detí. Rokovania s členskými štátmi by sa mohli začať najskôr na jeseň 2023.

  S Radou sa rokuje o všeobecnom systéme preferencií EÚ (VSP), ktorý rozvojovým krajinám poskytuje preferenčný prístup na trh EÚ, a o nových nástrojoch na ochranu spoločností EÚ pred hospodárskym nátlakom.

  Na to, aby mohla nadobudnúť účinnosť každá nová obchodná a investičná dohoda EÚ s tretími krajinami, ako je napríklad obchodná dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, je nevyhnutný súhlas Parlamentu. Vo februári 2020 poslanci schválili dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, ktorá je prvou dohodou, ktorou sa zavádzajú environmentálne, sociálne a demokratické podmienky udržateľnosti. Očakáva sa, že o ďalších obchodných a investičných dohodách, okrem iných krajín aj s Čile a Novým Zélandom, budú poslanci rokovať v parlamentných výboroch a na plenárnych schôdzach aj v roku 2023 a začiatkom roka 2024.

         

• Spotrebiteľská politika v záujme zelenej a digitálnej transformácie

  Tridsať rokov po vytvorení jednotného trhu Parlament prijal opatrenia na aktualizáciu pravidiel ochrany spotrebiteľa s cieľom reagovať na výzvy digitálnej éry a zelenej transformácie. Znižovanie objemu odpadu, recyklácia a udržateľná výroba tovaru sú základom budovania autonómnejšieho obehového hospodárstva s nulovým znečistením.

  Medzi najnovšie zmeny patria nové pravidlá stanovené v akte o digitálnych trhoch, akte o digitálnych službách a iniciatívy ako spoločná nabíjačka pre mobilné elektronické zariadenia. Poslanci sa dohodli na prepracovaní pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov a spotrebiteľských úverov s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa a blaho občanov EÚ, a to online aj offline.

  Obehové hospodárstvo

  Parlament a Rada sa dohodli na nových pravidlách recyklácie a výroby batérií. Poslanci predstavia svoje stanovisko k prepracovaniu smernice o ekodizajne začiatkom roka 2023 a budú hlasovať o sérii návrhov (obaly, informácie o výrobkoch, udržateľné textílie atď.), ktoré predložila Európska komisia v rámci balíkov predpisov o obehovom hospodárstve 1 a 2.

  Poslanci iniciovali návrh o práve na opravu s cieľom predĺžiť životnosť výrobkov a v roku 2023 prerokujú s členskými štátmi aj nové povinnosti náležitej starostlivosti pre obchodné spoločnosti.

  Posilniť priemyselnú základňu EÚ

  V uznesení prijatom vo februári 2023 poslanci vyzvali Komisiu, aby pracovala na plánoch na posilnenie výrobnej sily EÚ, najmä v oblasti strategických technológií, ako je solárna a veterná energia, tepelné čerpadlá a batérie. Od roku 2021 poslanci vyzývali Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu v oblasti kritických surovín s cieľom pomôcť priemyselným odvetviam EÚ udržať si konkurencieschopnosť a stať sa menej závislými od tretích krajín a zároveň zabezpečiť cenovo dostupné a dostatočné dodávky pre spotrebiteľov v EÚ.