Demokracia a ľudské práva 

Základné práva sa týkajú všetkých ľudí v EÚ bez ohľadu na ich postavenie či pôvod.

Niektoré z týchto slobôd sú také staré ako sama Európa: život a sloboda, sloboda myslenia a prejavu.

Iné sa však museli nanovo vymedziť, aby sa udržal krok s dobou. Prví poslanci a poslankyne EP, ktorí/é boli zvolení/é pred približne štyridsiatimi rokmi, sa určite nezaoberali ochranou osobných údajov alebo zákazom klonovania ľudí.

Európsky parlament si nemyslí, že základné ľudské práva končia na hraniciach EÚ.

Poslanci a poslankyne EP sa pravidelne vyjadrujú – či už individuálne alebo spoločne – k otázkam ľudských práv v krajinách mimo EÚ. Keďže sa tieto práva považujú za univerzálne, reakcia je vždy rovnaká bez ohľadu na to, či k ich porušovaniu dochádza v Mjanmarsku (Barme) 8000 kilometrov ďaleko alebo v Bielorusku, ktoré hraničí s Úniou.

Boj za ľudské práva priviedol do Európskeho parlamentu mnoho ich prominentných obhajcov a obhajkýň.

Malála Júsufzaiová, pakistanská bojovníčka za vzdelávanie detí, jezídske ženy, ktoré väznil Islamský štát v Iraku, doktor z Konžskej demokratickej republiky, politickí väzni z Latinskej Ameriky: všetci títo ľudia mali možnosť vyjadriť svoje názory na pôde Európskeho parlamentu.

Udržanie demokracie je kľúčovým prvkom tejto snahy vytýčenej vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv:  „Základom vládnej moci nech je vôľa ľudu.“

Poslanci a poslankyne EP bránia demokratické systémy po celom svete. Niektorí/é sa vydali do vzdialených krajín, aby tam pozorovali voľby, pôsobili ako mediátori alebo mediátorky v konfliktoch alebo podporovali začínajúce parlamenty.

Vo vlastných zakladajúcich textoch EÚ sa požaduje, aby Únia ako celok bránila vo svojich zahraničných veciach demokratické zásady. V Európskom parlamente je táto snaha viac domácou záležitosťou: pre poslancov a poslankyne, ktorí/é zažívajú voľby a kampane, predstavuje demokracia osobnú vec.